Sú otvorenosť a dôvera v manželstve prežitok?

Určite sa každý z nás v živote stretol s názorom, že „ženám či mužom sa nedá veriť“, že „otvorenosť sa nevypláca“, či „to dokázali len naši rodičia, dnes sa to nenosí“. Áno, v mnohých oblastiach života to môže byť pravda. Nie paranoidne, ale v rámci opatrnosti je potrebné v živote si dávať pozor na niektorých ľudí v našom okolí. Nie každý je dôveryhodný a nie každý si zaslúži naše otvorené jednanie.

Do manželstva si však partnera vyberáme. Máme s ním krásny láskyplný vzťah a minimálne na začiatku spoločného života si veríme a otvorene si prejavujeme city a vzájomnú náklonnosť. Pozor, otvorenosťou nechápme to, že si nedávame servítku pred pusu, keď s partnerom hovoríme a „naládujeme“ všetko, čo si o ňom myslíme. Otvorenosť je to, čo funguje medzi dvoma ľuďmi, ktorých vzťah je tak hlboký a silný, že strácajú ostych a rešpekt pred akýmikoľvek témami, ktoré ich v živote stretnú. Často krát to dokážeme s priateľom či priateľkou, no s manželom/manželkou nie. Ale práve náš životný partner by mal byť ten, ktorý by mal vedieť čo nás teší, robí nám dobre, vzrušuje nás, či trápi, alebo vyvoláva nepríjemné pocity.

Dôveru si budujme od začiatku vzťahu

Všetko toto sa nám darí väčšinou vyklopiť partnerovi v hádke, či konflikte, ktoré sú akurát tak zdrojom postupného strácania ochoty byť otvorený a dôverovať partnerovi. Potom sa obávame, či nás za našu dôverčivosť nevysmeje, prípadne ju nezneužije pri ďalšom nedorozumení. Preto s pestovaním otvorenosti a vytváraní serióznej vzájomnej dôvery je potrebné začať od samého začiatku, kedy sme už presvedčení, že sme si vybrali toho pravého. Nezanedbateľná je však forma komunikácie, ktorou si otvorenosť a dôveru vo vzťahu budujeme. Je založená na vzájomnom poznaní partnerov, aby sme vedeli, ako asi otvorenú komunikáciu náš partner príjme a čo pre neho znamená dôvera.