sexualne.sk Výpočet mzdy zamestnanaca 2013
Úvodná stránka » Partnerské vzťahy » Rozvod krátko po manželstve. Aké sú najčastejšie príčiny?
Rozvod krátko po manželstve. Aké sú najčastejšie príčiny?

Rozvod krátko po manželstve. Aké sú najčastejšie príčiny?

V súčasnej dobe sa viac, než kedykoľvek predtým, hovorí o kríze rodiny. Rodina vo svojom tradičnom chápaní akoby strácala svoje opodstatnenie, svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Prejavom tejto situácie je nárast tzv. rýchlych rozvodov. Rozvod ako sociálna inštitúcia sa stal bežnou a najmä absolútne prijateľnou a všeobecne akceptovateľnou záležitosťou, ktorá sa dnes považuje za pomerne dostupný a rázny spôsob riešenia aj drobných manželských problémov. Práve naopak do úzadia ustupujú staré dobré názory, ktoré rozvod pokladajú za neprípustný alebo vyslovene nespoločenský fenomén.

Zrejme aj táto myšlienková voľnosť v pohľade na rozvod bezpochyby prispieva k faktu, že počet krátkych manželstiev a následných rýchlych rozvodov sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Ako advokát sledujem, že zmierenie manželov ako jeden zo spôsobov ukončenia rozvodového konania je aj zo strany súdov stále menej časté a pohybuje sa tak max. okolo 20 % prípadov.

Aké sú teda príčiny fenoménu rozvodu krátko po uzatvorení manželstva?

Najčastejšou príčinou rozvodov je manželstvo. Síce trochu nadnesená veta, no vo svojej podstate určite platí, pretože každá ľudská aktivita, keďže ľudia sú nedokonalé tvory, nesie v sebe aj možnosť zlyhania, neúspechu. Vysoká rozvodovosť znamená vznik neúplných rodín, tvorených jedným z rodičov (prevažne matkou) a neplnoletými či závislými deťmi. Je preto veľmi dôležité a najmä spoločensky žiaduce hľadať príčiny, ktoré najčastejšie krátke manželstvá spôsobujú, aby sme mohli takejto situácii predchádzať. Vysoko rizikové je, ak manželstvo uzatvárajú osoby, ktoré sú v momente manželstva citovo nezrelé a nedospelé, prípadne pre manželstvo z iných dôvodov nevhodné. Väčšinou môžeme hovoriť o určitých vstupných faktoroch, ktoré sami o sebe zvyšujú riziko rýchleho rozpadu manželstva. Možnosť neúspechu a náročnosť manželského spolužitia sa od začiatku zvyšuje, ak: prostredie pôvodných rodín partnerov sa výrazne líši, čo sa týka ich úrovne vzdelania, náboženskej viery alebo sociálneho postavenia; jeden z partnerov má veľmi zlé vzťahy s rodičmi alebo súrodencami; významným motívom sobáša je čo najrýchlejšie vypadnúť z rodičovského domova; jeden či druhý si vezme prvú lásku; jeden z partnerov vstúpil do manželstva krátko po milostnej havárii, bezprostredne po veľkom sklamaní; významným motívom sobáša je aj nechcené tehotenstvo; svadba sa konala bez prítomnosti rodičov a blízkych priateľov; svadba nastala po známostí kratšej než pol roka, alebo manželia žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi; jeden či obaja sú emocionálne závislí na rodičoch, nedokážu prerušiť pupočnú šnúru, nevedia obetovať, prijať povinnosti, ťažkosti všedných dní, ľahko sa nanovo zaľúbia a nezodpovedne uprednostnia nový vzťah alebo naivne hľadajú bezchybný ideál.

V každom prípade sa dajú charakterizovať ako bežci na krátke trate. Niektoré z týchto mýtov, falošných predstáv o manželskom spolužití, ak sú tvrdo a jednoznačne presadzované, môžu priamo prispieť k manželskému sklamaniu, a teda k rýchlemu rozvratu, teda jeho koncu. Často sa ako advokát stretávam s názorom, či presvedčením klientov, že manželstvo je podľa ich názoru niečo ako stav trvalého blaha, podobný extáze, droge. Ak niečo zaškrípe, je potrebné hľadať hneď inde. Partneri sú presvedčení, že manželstvu sa najlepšie darí, ak budú úplne rovnakí, vo všetkom sa zhodovať, mať rovnaké myšlienky, pocity. Takéto predstavy môžu byť pre oboch značným emocionálnym tlakom. Treťou, možno najzávažnejšou ilúziou je, že láska je všemocná, že vyrieši všetky ťažkosti a nezhody, ktoré môžu nastať. V mene tohto mýtu vstupujú do manželstva mladé ženy, ktoré veria, že láska odnaučí ich milovaného dávať si desať pív denne, alebo že prinúti notorického workoholika prestať pracovať. Kandidátov na rýchle konce manželstva sa nájdu aj v pároch, kde jeden či druhý naivne hľadajú bezchybný ideál. Ten nejestvuje. Nenašli ho ani tí, ktorí sa dožili oslavy striebornej či zlatej svadby. Ukazuje sa teda, že v dobe relativizovania významu manželstva a predstavovania ho len ako jednej z alternatív životného štýlu je potrebné omnoho viac zdôrazňovať, že pre obidvoch partnerov, ich deti a celú spoločnosť je dobrom práve manželstvo, ktoré je naplnením túžby milovať a byť milovaný nielen dovtedy, kým si to ten druhý nerozmyslí, ale navždy.

Autor: JUDr. Marcel Boris – právnik, www.akboris.sk


Diskusia