Sexuálne obťažovanie partnera. Ako túto situáciu riešiť?
Psychológovia, psychiatri ako aj my právnici sa vo svojej dennej praxi často stretávame práve s fenoménom sexuálneho obťažovania, a to nielen na pracovisku, ale aj v domácom prostredí. Naši klienti alebo „obete“ týchto prejavov, sa snažia situáciu veľakrát riešiť, až keď je ich psychické rozpoloženie v kritickej fáze a absentujú obranné mechanizmy na odrážanie týchto prejavov.
Ako advokát poskytujem pomoc v prípadoch, kedy podávam v mene klientov návrhy na súd, a to buď z dôvodu porušenia antidiskriminačného zákona, alebo v prípadoch domáceho sexuálneho obťažovania návrh na rozvod manželstva, a to práve z uvedeného dôvodu. V praxi sa mi často stane, že ma klientky poinformujú o prebiehajúcom domácom sexuálnom obťažovaní zo strany ich partnerov, manželov, avšak následne argumentujú: „veď sex s vlastným manželom je predsa moja povinnosť pán doktor, tak máme šancu, že nás rozvedú práve z dôvodu, že on má na sex so mnou predsa nárok...“
Odpoveď na takýto typ otázky býva z pohľadu advokáta často rôzny. Pretože, ak skutočne ide o vynucovanie resp. nútenie k pohlavnému styku alebo k iným sexuálnym aktivitám zo strany násilníka – manžela alebo druha, alebo o ublíženie na zdraví obete pred alebo počas sexuálneho styku, alebo nútenie ženy k prostitúcii, či znásilnenie (orálne, análne, vaginálne), ide jednoznačne o sexuálne obťažovanie tak, ako to predpokladá zákonodarca. A preto je na mieste, domáhať sa, „zbavenia“ sa takéhoto partnera rozchodom a v prípade, ak ide o manžela, rozhodne návrhom na rozvod manželstva.
Avšak, ako to v živote chodí, nie je všetko vždy tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože nech akokoľvek súcitite s obeťou takéhoto násilia, po právnej stránke je danú situáciu veľakrát veľmi zložité a komplikované riešiť. Sexuálne obťažovanie, či už slovné alebo fyzické, je naozaj veľmi ťažko dokázateľné pred samotným súdom. Pokiaľ však skutočne ide o viac, teda o sexuálne násilie alebo znásilnenie a zostanú na tele nejaké stopy (či už ide o zranenia obete alebo vzorky DNA samotného útočníka - krv, slina, spermia, vlas s korienkom), obeť by sa nemala sprchovať, ale ihneď vyhľadať lekára (gynekológa) a ohlásiť to na políciu.
Rozhodne to nebude príjemné a chce to pevné nervy a najmä veľkú dávku trpezlivosti a odvahy, pretože vopred nie je nikdy jasné, ako dopadne súd. Stojí to však za to, pretože vinník by mal byť potrestaný. Nie všetky ženy, ktoré sa ocitnú v takejto situácii, však majú dostatočné právne povedomie na to, aby s tým niečo urobili a preto je rozhodne na mieste, aby sa o svojich problémoch zdôverili osobe, ktorá im je blízka, ktorej dôverujú a ktorá sa na celú vec pozerá z nezávislého uhlu pohľadu a môže nezainteresovane v takej situácii poradiť. Tie, ktoré váhajú alebo sa boja, môžu vyhľadať poradňu alebo centrum pre obete domáceho násilia, ktorých už máme na Slovensku niekoľko. Tieto centrá spolupracujú aj s políciou, s nami advokátmi, psychológmi, u ktorých ženy iste nájdu odbornú pomoc a tiež správne rady.
